So smrťou sa stretávam každý deň - Rozhovor s obradníkom Marianum

Prinášame vám prepis rozhovoru s pánom Mgr. Jurajom Polčičom, ktorý pracuje v našej Pohrebnej službe MArianum na pozícii Obradníka. Rozhovor bol publikovaný v týždenníku Rytmus Života, dňa 07.06.2023 v rubrike Žijú medzi nami, S. 50,51, SB

So smrťou sa stretávam každý deň

Juraj Polčič je obradníkom v bratislavskom krematóriu.

Bol presne 24. február 2022. Celý svet sa zobúdzal s tým, že sa začala vojna. Rusko napadlo Ukrajinu. Kráčala som do bratislavského krematória na poslednú rozlúčku s milovaným dedkom. Vo dverách ma vítala známa tvár, ktorú som na tomto mieste nečakala… S Jurajom (40) sa poznáme roky. Boli sme spolužiakmi na vysokej škole, stretávali sme sa na spoločných predmetoch. Vnímala som ho ako veľmi šikovného, múdreho, empatického chalana, ktorý sa vždy zaujímal o svoje okolie, a navyše som milovala jeho humor. Jeho smiech bol nákazlivý. Naposledy sme boli v kontakte ohľadom komunálnych volieb. Gratuloval mi k úspešnej kandidatúre v Rusovciach, on je veľmi aktívny v Ružinove…

Deň, keď sa zastavil svet

V ten deň, keď sa celá rodina lúčila s dedom a navyše prijala informáciu, že na susednej Ukrajine v 21. storočí vypukla vojna, som bola ako v delíriu. Jediné, čo si z toho dňa pamätám, bol Juraj. Ako dôstojne viedol obrad, hľadal tie správne slová v takú pre nás ťažkú chvíľu. Trvalo mi nejaký čas, kým som sa odhodlala opýtať sa ho, ako je to vlastne s jeho zamestnaním. Je totiž obradníkom v krematóriu, so smrťou sa stretáva každučký deň, a tak som mu položila niekoľko otázok.

Si mladý človek a dennodenne sa stretávaš so smrťou. Tvojím povolaním je totiž organizátor – obradník v krematóriu. Ako si sa k tomu vôbec dostal?

Mojím prvým zamestnaním v spoločnosti Marianum bolo vybavovateľ pohrebov, kde som sa veľa naučil. Po pol roku sa naskytla príležitosť prejsť k obradníkom, keď vypadla jedna kolegyňa. Dostavil som sa na pohovor, či mám dobrý hlas a mal som a stále mám.

Smrť je prirodzenou súčasťou nášho života, veď nakoniec prach si a na prach sa obrátiš. Ale v našej spoločnosti sa o smrti veľmi nehovorí. Bojíme sa jej. Ako to máš ty, ako to vnímaš?

Vnímam to ako každodennú súčasť, tak ako sa rodia deti, aj umierajú ľudia. Keďže som kresťan katolík, je to pre mňa prechod na večnosť.

V čom konkrétne spočíva tvoja práca, aké činnosti vykonávaš? Preveď nás postupne celým svojím dňom.

Ráno začínam v kancelárii, kde si prevezmem doklady, potvrdenia o spopolnení. Potom roznesiem harmonogram obradov kolegom, ktorí potrebujú vedieť skladbu dňa. Paličom, aranžérkam a kolegovi, ktorý má na starosti hudbu. Zapíšem do knihy potrebné informácie. Idem skontrolovať zosnulých, či sú upravení a pripravení na obrad. Pol hodiny pred obradom si vyzdvihnem objednávateľa obradu z čakárne a pripravíme spoločne detaily poslednej rozlúčky. Ak je to občiansky obrad, tak zvyčajne celý odrečním. Mojou rovnošatou je oblek, košeľa, kravata a čierne topánky. Zamestnávateľ nám oblečenie zabezpečuje alebo prepláca.

Vyštudoval si sociálnu prácu. Aké poznatky či ďalšie školenia si potreboval k tejto práci?

Veľmi mi pomohli niektoré veci, ktoré som sa naučil na vysokej škole. Ako pristupovať k ľuďom, ako ich správne pochopiť v ich ťažkej chvíli.

Ako dlho sa venuješ tejto práci?

V spoločnosti Marianum som už dva krásne roky.

Keď niekde v spoločnosti alebo medzi kamarátmi povieš, čo je tvojou prácou, s akými reakciami sa stretávaš?

Reakcie sú všelijaké. Hlavne sú také, či nemávam depresie, keď sa každý deň stretávam so smutnými ľuďmi. Či sa nebojím mŕtvych.

Ako vnímaš smrť? Ako niečo konečné?

Smrť je súčasťou nášho života. Pre mňa je to prechod na večnosť.

Každý obrad je iný. Ako hľadáš tie správne slová?

Mám pripravené všeobecné príhovory a ľudia si prinesú nekrológ, pár viet na rozlúčku s ich zosnulým, ktorý im prečítam, a zaspomínam na ich blízkeho, zarecitujem báseň.

Počas zložitého obdobia korony ste mali v krematóriu veľa práce. Ako ste to zvládali?

Bolo to náročné, ale zvládli sme to.

Poznám ťa ako veľmi vtipného človeka. Máte medzi kolegami aj nejaký svoj vlastný interný humor, ktorý by asi človek z iného odvetvia veľmi nepochopil? Veď treba sa počas dňa aj zasmiať…

No, veď humor, smiech a nadhľad sú dôležité v každej práci a tu obzvlášť na udržanie psychickej kondície a mám naozaj skvelé kolegyne.

Dá sa v rámci tvojej práce postúpiť, napredovať…? Je to niečo, čo ťa napĺňa? Kde sa vidíš o niekoľko rokov?

Áno, práca ma napĺňa a vidím sa tu, v krematóriu, aj o niekoľko rokov s celým mojím skvelým tímom.

Ako relaxuješ?

Môj relax je príroda, keďže krematórium sa nachádza v krásnom prostredí lesa. Už aj to je relax, keď kráčam po práci domov. Tiež si rád vyjdem na bicykel alebo s kamarátmi a porozprávať sa. Veľa síl mi dodávajú deti, ktoré sa pohybujú okolo mňa.

Zažil si niekedy počas svojej práce akoby stretnutie mimo nášho chápania? Keďže smrť je opúšťanie duše… Mal si aj nejaký zvláštny zážitok?

Vnímam už len chladné ľudské telo, ktoré treba dôstojne odprevadiť z tohto sveta a vyjadriť mu úctu. Ak sa pýtaš na zážitok, vždy ma dojme, ak rodina stojí spolu okolo rakvy a odprevádzajú svojho blízkeho. Je krásne, ak čítam, za čo ďakujú pozostalí zosnulému a ako sa budú snažiť naplniť a šíriť to, čo ich počas života naučil. Šíriť jeho posolstvo ďalej.